Popis: Daniel škvrnitý je cicavec z čeľade jeleňovité. Je pôvodom z teplejšej stredomorskej oblasti. U nás žije v pahorkatinách. Patrí medzi prežúvavé párnokopytníky. Hlavným znakom tohoto druhu sú parohy, pri koreni sú oblé, dvojvetvové a hore sa rozširujú do predĺženej lopatky s výbežkami na okraji. Parožie si daniel vytĺka v auguste, asi dva-tri týždne neskôr ako jeleň. Daniel škvrnitý je omnoho menší od svojho ušľachtilého príbuzného - jeleňa. Celková jeho dĺžka vrátane 19 centimetrov dlhého chvosta je 1,7 metra a je 90 centimetrov vysoký, staré samce bývajú 1,8 metra dlhé, na meter vysoké, vzadu ešte o 5 - 6 centimetrov vyššie. Od jeleňa sa daniel líši kratšími a slabšími nohami, farbou, pomerne silným trupom, kratším krkom a dlhším chvostom. Z našich domácich druhov zveri nehonosí sa žiadny tak častými rozdielmi v sfarbení ako daniel, a to ako aj v rôznych ročných dobách, tak aj podľa staroby. V lete je daniel zvrchu na stehnách a na konci chvosta hnedočervený, zospodu a na vnútornej strane nôh biely, okolo papule a očí má čierne krúžky. Chrbtové chlpy má pri koreni do biela, uprostred červenohnedé a na konci čierne. V zime je povrch hlavy, krku a uší hnedošedý, chrbát a boky do čierna, spodok tela popolavý, niekedy do červenkasta. Často sa daniele vyskytujú úplne biele, ktoré nemenia farbu po celý rok a ktoré v zime mávajú len o niečo dlhšiu srsť. Niektoré daniele bývajú v mladosti žltkasté; čierne sa vyskytujú zriedka. Koža danielov sa viac cení ako jelenia, pretože je vláčna. Spôsobom života a pohybmi sa daniel škvrnitý jeleňovi veľmi podobá. Obidve tieto zvieratá majú rovnako vyvinuté zmysly a takisto ich duševné schopnosti sú si rovnaké. Daniele nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Rýchlosťou, svižnosťou a obratnosťou daniel sotva zaostáva za jeleňom, obidva druhy sa však líšia spôsobom behu, lebo daniel dvíha v cvale vyššie nohy. Jeho chôdza je veľmi úhľadná, ľahko cvála a dokáže preskočiť aj 2 metre vysokú stenu. Podľa potreby i dobre pláva. Keď odpočíva, je na zložených nohách, ale nikdy si neľahne na bok. Keď si ide kľaknúť, padá najprv na predné nohy, ak vstáva, vždy sa zdvihne zadnými nohami. Daniel aj jeleň sa pásu rovnako, daniele však častejšie olupujú zo stromov kôru, a preto sú škodlivejšie. Je nápadné, že naše daniele žerú niekedy aj jedovaté rastliny, po ich strávení hynú. Danielica je oplodnená 32 týždňov a v júni rodí 1-2 mláďatá, ktoré majú po narodení mliečne hryzáky a cicajú mlieko dotiaľ, kým sa im nevyvinú mliečne črenovce na prijímanie rastlinnej potravy. Dosahuje vek až 25 rokov.

Výskyt a rozšírenie: Daniel sa vyskytuje voľne v prírode len v nižších polohách a pahorkatinách, obľubuje najmä listnaté lesy, inak je typickou zverou našich zverníc. Obľubuje teplo, veľmi rád sa vyhrieva na slnku v ležiskách. Daniele sa trvale držia svojho stanoviska. Žijú vo väčších alebo menších stádach. Samce žijú oddelene od čried samíc s mláďatami. Čriedu danielíc vedie najskúsenejšia. Je však veľmi vhodným zvieraťom pre chov v obore. Rozhodne nie sú príjemnými spoločníkmi v zajatí práve tak, ako ostatné jelene.