Opis: Klobúk 50-150 mm široký, v mladosti polguľovitý až zvoncovitý, v dospelosti klenutý až rozprestretý, na okraji v dospelosti niekedy roztrhaný, no neryhovaný, hladký, za vlhka lepkavý, inak suchý, holý, len veľmi vzácne s útržkami plachtičky, v rôznych odtieňoch zelenej – od bledozelenkastej, cez trávovozelenú až po tmavo olivovozelenú farbu, v strede vždy tmavší, na okraji najsvetlejší, často až belavý, lúčovito vrastene vláknitý, pokožka lúpateľná. Lupene až 12 mm široké, husté, vystriedané, pri hlúbiku voľné, biele. Hlúbik 70-150 mm dlhý a 10-20 mm hrubý, valcovitý, na báze zhrubnutý, s výraznou bielou hľuzovitou pošvou, v hornej časti s výrazne ryhovaným bielym prsteňom, nad ním biely, pod ním belavý až olivovohnedastý, vláknito šupinkatý, plný, suchý. Dužina biela, na reze bez farebnej zmeny, má príjemnú chuť a v starobe dosť nepríjemnú vôňu. Výtrusný prach biely. Výtrusy 7,5-9 × 6-7,5 µm, takmer guľovité až široko elipsoidné, hladké, bezfarebné.
Praktický význam: Smrteľne jedovatá. Spôsobuje cytotoxické, cyklopeptidové otravy, v staršej literatúre označované ako faloidné. Klinický obraz otravy zahŕňa niekoľko hodín trvajúce bezpríznakové štádium, nasledujú bolesti brucha, dávenie a hnačky, po ňom štádium zdanlivého uzdravenia. Po 4-5 dňoch dochádza k poškodeniu a zlyhávaniu pečene.
Liečivé účinky: Nie sú známe.
Ekologický význam: Je to mykorízna huba.
Výskyt: Rastie hojne od júna do októbra v listnatých a ihličnatých lesoch, najmä pod bukmi, dubmi, gaštanmi, pagaštanmi, brezami, hrabmi, lieskami, borovicami a smrekmi.
Rozšírenie: Rozšírená je v južnejších oblastiach Slovenska, v podhorských a horských polohách je však zriedkavá.
Zámena: Klasická varieta muchotrávky zelenej - Amanita phalloides má hladký prsteň. Rovnakú stavbu ale čisto biele sfarbenie má muchotrávka biela – Amanita verna a muchotrávka končistá – Amanita virosa. Podobná muchotrávka citrónovožltá – Amanita citrina má namiesto voľnej pošvy odsadenú hľuzu s nízkym okrajom a žltkasto sfarbený hlúbik aj prsteň.
Pôvod latinského názvu: Druhový názov „phalloides“ zrejme charakterizuje podobnosť mladých plodníc k mužskému pohlavnému údu.
Iné slovenské mená: Súčasné meno muchotrávka zelená bolo publikované už v roku 1955. Neskôr sa však vyskytli aj iné názvy, napr. muchotrávka hľuznatá – zelená (1966) či muchotrávka hľuznatá (1967).
Ľudové názvy: huba uzlovatá, pečiarka jedovatá
Poznámka: Pre pošvu na hlúbiku zľudovelo pomenovanie „čaša smrti“ alebo aj „kalich smrti“, symbolizujúce jej jedovatosť.
autor: Ján Červenka
posledná úprava: 9. 1. 2015 |
Na tejto podstránke nájdete "
FOTOGRAFICKÝ URČOVACÍ KĽÚČ (zobrazí prehľad čeľadí)
výskyt v CZ
- záznam má exsikát
- záznam bez exsikátu
