Popis: Rys ostrovid je naša najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma. Spolu s chvostom (15-20 cm) je 130 cm dlhý a 75 cm vysoký. Hmotnosť má okolo 20 kg, dospelý samec až 35 kg. Má mocné nohy, krátky chvost, sivožltú srsť s čiernymi škvrnami a charakteristické štetky srsti na ušniciach. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia. Sfarbenie je veľmi variabilné, všeobecne platí, že čím vyššie na sever rys žije, tým má svetlejšiu srsť. Charakteristickým znakom rysa sú trojuholníkové uši s čiernymi chumáčmi chlpov - štetinkami a čiernym koncom chvosta. Fúzy má ako mačka. Má výborný zrak a sluch, čuch má slabší. Je veľmi plachý. Rys nie je dobrý bežec, ale unikajúcu korisť vie dobehnúť 5 až 6 metrov dlhými skokmi. Rysy sa pária vo februári. Rysica je gravidná 10 týždňov, kotí 2 – 3 slepé mláďatá, ktorým sa po 16 dňoch otvárajú oči. Po troch mesiacoch ich matka zaúča lovu. Mladé žijú s matkou do najbližšieho párenia. Vo voľnej prírode sa rys dožíva okolo 14 rokov.

Výskyt a rozšírenie: Obýva súvislé lesy všetkých typov, pokiaľ v nich nachádza pokoj, dostatok potravy a vhodných úkrytov (vývraty, skalné pukliny, hustý podrast, brlohy po jazvecoch či líškach). Rys je aktívny hlavne na súmraku, na tichých lokalitách ho však možno stretnúť aj cez deň, keď sa rád vyhrieva na slnku. Denne môže prejsť za potravou až 25 km. Pôvodný areál druhu zahrňoval lesy mierneho pásma v celej Eurázii. Dnes ho možno nájsť v Karpatoch, na Balkáne, v Pobaltí, Škandinávii a v Španielsku. Jeho populácia sa odhaduje asi na 10000 jedincov. Na Slovensku sa zachoval v lesoch pohorí Malá Fatra, Veľká Fatra, Tatry, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy, Levočské vrchy... Aj zásluhou úplnej ochrany sa po druhej svetovej vojne jeho početnosť tak zvýšila, že začal prenikať aj na Moravu.

Ochrana: Rys sa v minulosti bežne vyskytoval v našich lesoch. Avšak nadmerný lov a výrub lesov spôsobili jeho úbytok a v celoeurópskom meradle sa pokladá za ohrozený druh. Rys je chránený, v biocenózach plní významnú ekologickú funkciu.