Znaky
Drobný motýľ z čeľade Pterophoridae (pierkavcovité) s rozpätím krídel približne 20–30 mm. Predné krídla sú hnedasté až sivohnedé, úzke a v koncovej časti rozdelené na dva laloky. Charakteristická je tmavšia trojuholníkovitá kresba pri mieste rozdelenia krídla. V pokoji drží dlhé úzke krídla typickým spôsobom do tvaru písmena T.
Výskyt
Obýva najmä otvorené trávnaté stanovištia, lúky, ruderálne plochy, okraje lesov, brehy a ďalšie miesta s výskytom podbeľa. Dospelé motýle sú aktívne predovšetkým za súmraku a v noci a prilietajú na svetlo.
Rozšírenie
Druh je široko rozšírený v Európe a jeho areál pokračuje cez mierne oblasti Ázie ďaleko na východ. Vyskytuje sa aj na Slovensku. Na vhodných stanovištiach s dostatkom hostiteľskej rastliny nejde o mimoriadne vzácny druh.
Čas výskytu imága
V–IX, spravidla v dvoch generáciách. Prvá generácia lieta najmä v máji a júni, druhá približne od konca júla do septembra.
Húsenica
Vývoj oboch generácií sa odlišuje. Húsenice letnej generácie najskôr mínujú listy podbeľa, neskôr sa živia na spodnej strane listov a kuklia sa na nich. Húsenice jesennej generácie začínajú vývoj v listoch, následne prenikajú do stonky alebo podzemných častí rastliny, kde prezimujú. Na jar pokračujú v žere na púčikoch, kvetoch a semenách a kuklia sa v súkvetí.
Hostiteľské rastliny
Hlavnou hostiteľskou rastlinou je podbeľ liečivý (Tussilago farfara). Ako ďalšie hostiteľské rastliny sa uvádzajú aj deväťsily (Petasites), napríklad Petasites hybridus.
Poznámka
Pierkavec podbeľový je svojím vývojom úzko spätý najmä s podbeľom. Napadnutie možno niekedy zistiť podľa mín v listoch alebo podľa poškodených kvetných častí. Napriek charakteristickému vzhľadu pierkavcov je pri určovaní druhu vhodné sledovať kresbu a tvar krídel, pretože viaceré druhy čeľade Pterophoridae sú si podobné.
Text: Braňo Ivčič, AI
Aktualizované: Braňo Ivčič, 23.08.2026 17:27

