Ešte pred pár desaťročiami boli letné noci úplne iné. Stačilo rozsvietiť lampu pri chate, postaviť bielu plachtu na okraji lesa alebo sa večer previezť autom po vidieckej ceste – a svet okolo žil. Svetlá obletovali desiatky druhov nočných motýľov, lišajov, piadiviek či mníšok.
Dnes si mnohí entomológovia aj bežní pozorovatelia všímajú, že nočný hmyz akoby mizol. Menej motýľov na svetle. Menej húseníc v krovinách. Menej života v noci. A nie je to len pocit...
Výskumy z viacerých európskych krajín ukazujú výrazný pokles populácií nočných motýľov aj celkovej hmyzej biomasy. V Británii klesli počty nočných motýľov v priemere približne o tretinu od 60. rokov minulého storočia.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že nočné motýle sú len nenápadná „nočná verzia“ denných motýľov. V skutočnosti však patria medzi mimoriadne dôležitých opeľovačov a zároveň tvoria základ potravy pre množstvo ďalších živočíchov.
Netopiere, vtáky, obojživelníky či drobné cicavce sú na nich priamo závislé. Nočné motýle zároveň opeľujú rastliny, ktoré cez deň často nenavštevujú včely ani čmeliaky. Vedci dnes hovoria o tom, že význam nočných opeľovačov bol dlhé roky podceňovaný.
Svetlo, ktoré mení noc
Jedným z najväčších problémov dnešnej krajiny je svetelný smog.
Pouličné LED osvetlenie, priemyselné areály, reklamné panely, osvetlené parkoviská či záhrady vytvárajú prostredie, v ktorom prirodzená tma prakticky mizne. A práve tma je pre nočný hmyz kľúčová.
Nočné motýle sa orientujú podľa Mesiaca a prirodzeného svetla oblohy. Umelé osvetlenie ich však dezorientuje. Motýle krúžia okolo lámp až do vyčerpania, stávajú sa ľahkou korisťou predátorov alebo úplne prerušia svoje prirodzené správanie.
Vedci navyše zistili, že problém sa netýka len dospelých motýľov. Svetlo narúša aj vývoj húseníc a kukiel. Niektoré druhy strácajú schopnosť správne rozpoznať príchod zimy a ich životný cyklus sa rozpadá.
Výskumy dokonca ukázali, že v lokalitách osvetlených LED lampami bolo výrazne menej húseníc než v tmavých častiach krajiny. Nočná krajina sa tak mení rýchlejšie, než si uvedomujeme.
Krajina bez kvetov a chemizácia
Svetlo však nie je jediný problém. Nočné motýle trpia aj tým, čo vidíme cez deň:
miznutie lúk,
intenzívne poľnohospodárstvo,
chemické postreky,
likvidácia medzí a krovinatých pásov,
častejšie kosenie,
vysušovanie krajiny.
Mnohé druhy húseníc sú viazané na jediný druh rastliny alebo veľmi konkrétny biotop. Keď zmizne rastlina, zmizne aj motýľ.
K tomu sa pridáva klimatická zmena. Suché jari, extrémne horúčavy alebo naopak nezvyčajne teplé zimy narúšajú načasovanie liahnutia aj rozmnožovania.
Môžeme to ešte zmeniť?
Aj malé veci môžu mať veľký význam. Vedci aj ochranári dnes odporúčajú:
obmedzovať zbytočné nočné osvetlenie,
používať teplejšie a slabšie svetlá,
nechávať časť záhrad a lúk nepokosenú,
vysádzať pôvodné rastliny,
obmedziť pesticídy,
zachovať remízky a živé ploty.
Dôležité je aj samotné pozorovanie prírody. Fotografie a záznamy nočných motýľov dnes pomáhajú dokumentovať zmeny, ktoré by si inak nikto nevšimol. Práve komunitné databázy a fotografické atlasy môžu v budúcnosti ukázať, ktoré druhy miznú, ktoré ustupujú a ktoré sa naopak šíria do nových oblastí.
Možno si to ani neuvedomujeme, ale keď miznú nočné motýle, nemení sa len svet hmyzu. Mení sa samotná noc.
A možno raz zistíme, že najväčším luxusom nebude nové svetlo v krajine – ale skutočná tma plná života.
Zdroje:
Butterfly Conservation – Why is light pollution bad for moths?
Insect Conservation and Diversity – Is light pollution driving moth population declines?
Scientific American – Nocturnal Pollinators Go Dark under Street Lamps
British Ecological Society – Light pollution threatens moths
Buglife – Light Pollution and insects
Scientific American – As insect populations decline…
Xerces Society – The Night Shift: Moths as nocturnal pollinators
