Rod Agaricus - pečiarka má zástupcov s purpurovohnedým až hnedočiernym výtrusným prachom. Lupene sú už v mladosti ružovkasté, v starobe až čokoládovohnedé, čím sa odlišujú od zástupcov rodu Leucoagaricus - bedlica, ktorých lupene sú spočiatku belavé a v dospelosti nanajvýš ružovkasté. Na hlúbiku majú pečiarky prsteň, ktorý je zvyškom po čiastočnej plachtičke (velum partiale). Dužina mnohých druhov sa sfarbuje do červena alebo do žlta, vôňa je najčastejšie príjemná, anízová, alebo karbolová (atramentová). Klobúk je najčastejšie biely, menej často hnedý, šupinkatý. Na rozlíšenie jedlých a jedovatých druhov možno použiť tieto znaky - ak dužina na báze hlúbika po poranení výrazne žltne a dužina nemá anízovú vôňu, ale karbolový zápach, jedná sa o jeden z jedovatých druhov, napríklad o A. xanthodermus - pečiarku páchnucu, A. meleagris - pečiarku perličkovú, alebo A. pilatianus - pečiarku Pilátovu. Druhy s anízovou vôňou alebo hnedošupinkaté s červenejúcou dužinou sú jedlé. Z našich najznámejších druhov možno spomenúť A. campestris - pečiarku poľnú, A. bitorquis - pečiarku obyčajnú, A. bisporus - pečiarku dvojvýtrusnú, A. arvensis - pečiarku ovčiu, A. essetei - pečiarku hľuznatú, A. augustus - pečiarku obrovskú a A. sylvaticus - pečiarku lesnú. Pečiarok poznáme približne 70 druhov. |