Jeden z našich najväčších motýľov dosahujúci rozpätia 55 až 80 mm. Patria medzi druhy s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samičky sú väčšie, do 80 mm, s menej výrazným, šedohnedým sfarbením na jemne krémovom podklade a perovitými tykadlami. Samčeky sú menšie, výraznejšie sfarbené, zadné krídla s hrdzavožltým podkladom a hrebeňovitými tykadlami.



Samčeky lietajú hlavne za dňa, samičky v noci. Rodí sa len jedna generácia ročne. V našich končinách kladú samičky vajíčka na halúzky krov, spodnú stranu listov. Najčastejšími živnými rastlinami sú slivka trnková,maliny a ostružiny.



Pred kuklením vytvárajú pevný vláknitý kokón v ktorom prezimujú medzi podrastom. Liahnutie generácie prebieha v marci - apríli. Imagá lietajú do mája - júna. Obývajú celú Európu až po stredné Švédsko a Fínsko. Na východ až po Sibír (lokálny výskyt).

Ako to celé prebiehalo?



Tu prezentovaný okáň je fotený počas 10 mesiacov jeho vývoja. Začalo to tým, že som uvidel v kríku húsenicu. Preniesol som ju do terária a približne každý deň prikrmoval čerstvými konárikmi z toho kríka. Fľašu z plastu som asi do polovice naplnil vodou, uzavrel, položil na ležato a urobil pár otvorov, do ktorých som dával nové konáriky, aby dlhšie vydržali.



Ako húsenica rástla, tak zvliekala starú kožu a ukazovala vždy novú, inak sfarbenú. Presne tak ako ukazujú dátumovo zoradené fotografie jednotlivých instarov. Súbežne s tý stále spotrebovávala viac a viac  potravy.

Keď prišiel čas, prestala jesť vytvorila zámotok - kokón a zakuklila sa. Zimu prečkala v prírode. Zámotok je vytvorený z tenučkých vláken, avšak pevných ako oceľ. Keď sa chce dostať von musí vylúčiť asi nejakú tekutinu, aby tie vlákna povolili. Neviem, pri tom sa mi nepodarilo asistovať.



Raz na jar ma pri obhliadke čakal už vyliahnutý okáň čo si narovnával krídla a o chvíľu už aj odletel do voľnej prírody.



RNDr. Kulfan Ján CSc. ktorého zaujal môj príspevok v NČ, mi oznámil dodatočne takúto maličkosť.
"V poslednych rokoch sa zistilo, že tento druh motýľa má dvojníka, teda, že aj u nás sa vyskytuje druh, ktorý je mu veľmi podobný a veľmi ťažko sa tieto dva druhy od seba odlišujú. Neviem vlastne, ktorý z týchto druhov bol na fotografiách; ten menej známy sa volá Saturnia ligurica (=pavoniella) a ten známejši Saturnia pavonia"


... a bola to samička

Autor: Luděk “Sagi“ Lukáč
www.saguaro.estranky.cz