Ukážok že príroda si podľa potrieb dokáže vytvoriť obranné mechanizmy pre prežitie druhu je mnoho. Jeden konkrétny sa ukázal ako kľúčový pre japonských chovateľov včiel.


http://www.mus-nh.city.osaka.jp/matsumoto/page23/page24/page68/page69/page69.html

V oblasti južnej a východnej Ázie sa vyskytuje včela východná Apis cerana. V mnohých oblastiach sa jej výskyt prekrýva so sršňom mandarínskym Vespa mandarinia.


http://www.muenster.org/hornissenschutz/vespa-mandarinia.htm

Tento predátor , inak najväčší sršeň sveta, dorastajúci dĺžky 50 mm s rozpätím krídel 75 mm je veľmi žravý. Nemá problém uloviť hocakého bezstavovca a dokonca aj modlivku.
Japonský chovatelia včiel sa snažili pre zvýšenie produkcie medu doviezť a chovať včelu medonosnú Apis mellifera. Aj sa tak stalo, ale iba do doby, kým sa nestretla s týmto veľkým lovcom. Včelstvá sú jeho veľmi dôležitým zdrojom potravy. Nie však pre med alebo dospelé jedince. Zaujímajú ho vajíčka a kukly, ktorými kŕmi svoje potomstvo. Včela medonosná sa však s týmto predátorom nikdy nestretla a tak nedokázala čeliť jeho útokom.
Taktika útoku sršňa mandarínskeho na včelstvo je veľmi jednoduchá a účinná. Roj vysiela svojich zvedov. Jednotlivcov, ktorí majú jedinú úlohu. Označiť feromónom čo najpresnejšie miesto včelieho hniezda alebo vstup do úľa. Následne po zachytení feromónovej stopy sa týmto smerom vydá celý roj a snaží sa zlikvidovať dospelé včelstvo. Jedinú prekážku, ktorá mu bráni nakŕmiť svoje potomstvo. Ako to dopadlo s včelami medonosnými ukazuje priložené video.

http://www.youtube.com/watch?v=L54exo8JTUs

Úplne inak sa situácia pri útoku vyvíja u včiel východných japonských Apis cerana japonica. Za milióny rokov sa u nich vyvinul výnimočný mechanizmus obrany. Vyslaného sršňa pustia čo najbližšie k hniezdu na ktorom sa odohráva nezvyčajný tanec. Krídlami vytvárajú akési vlny, ktorými sa dohovárajú a koordinujú spoločný postup. Dávajú pritom pozor, aby sršeň nezanechal, alebo len minimalizoval feromónové zameranie hniezda. Jedna včela sa obetuje a útokom zamestnaného sršňa v tom momente napadne a doslova obalí snáď všetko čo môže.
To najzaujímavejšie však len príde. Sršeň so silnými 5 milimetrovými mandibulami by sa z tej záľahy vykúsal, lenže najdôležitejšou veličinou sa stáva teplota. Včely vedia, že jeho telo znesie maximálne 46 stupňov Celzia. Tá veľká kopa tiel však trením vo vnútri vyprodukuje 47 stupňov a tým sršňa zneškodní. Geniálna ochrana včelstva umožňuje takto prežívať druhu v prítomnosti nemilosrdného likvidátora. Ak sa podarilo predsa len hniezdo čiastočne označiť feromónmi, nastupuje čistiaca čata, ktorá aj posledné zbytky návštevy odstráni.
Ako takáto akcia prebieha približuje pripojené video1

http://www.youtube.com/watch?v=0EZtXNIT5QQ&NR=1&feature=fvwp

V pôvodnom japonskom znení s termokamerou je video 2

http://www.youtube.com/watch?v=LLWZHg_TjA0&feature=related

Zdroj: Internet

Spracoval: Andrej Alena 02/2011